Infozákon a talentovaní páni úradníci

O krok vpred

Súčasná garnitúra viackrát dokázala, že zákon z roku 2000 presadený Jánom Langošom jej leží v žalúdku. Vedúci úradu vlády Igor Federič ho dokonca označil za protiústavný. V parlamente sa v minulosti objavil pokus o jeho výrazné oslabenie – presne v duchu minulotýždňovej pripomienky R. Fica. Začiatkom roku 2007 padol v Národnej rade SR návrh, aby úrady nemuseli riešiť také žiadosti o informácie, o ktorých sa úradníci rozhodnú, že sú „zjavne nerozumné“. Iniciatíva vtedajšej poslankyne Smeru-SD Edity Angyalovej nakoniec stroskotala na ostrom proteste mimovládiek i opozície.

Boj proti infozákonu sa však z parlamentu presunul do praktickej činnosti ministerstiev. Deväť rokov platnosti zákona úradníkov vyučil, ako ho obchádzať. Alebo aspoň ako žiadateľom znepríjemniť život. Kým v počiatkoch platnosti infozákona ministerstvá a úrady žiadosti ignorovali alebo zamietali s ľahko napadnuteľnými odôvodneniami, dnes sú o krok vpred. TRENDOM oslovení právnici sa zhodujú, že na nejednom ministerstve sedia šikovní právnici s talentom na sofistikované zdôvodnenia – s ktorými už dokážu vyhrávať aj súdy.

Právo na informácie pritom zaručuje ústava. Samotný infozákon teda možno považovať za akýsi minimálny štandard, ktorý toto právo zavádza do praxe. No realita býva iná. Infozákon sa dá napríklad ľahko zneužívať na odďaľovanie poskytnutia informácie. Prácu novinárov sledujúcich redakčné uzávierky to vie znepríjemniť. Príklad je ministerstvo vnútra. Keď si TREND pýtal zmluvu o nákupe áut, v posledný deň osemdňovej zákonnej lehoty dostal odpoveď, že komunikačný odbor informáciu nemá a posúva žiadosť inému odboru. Pričom zákonná lehota plynie odznova.

Do dokonalosti zvykne túto prax dovádzať aj ministerstvo výstavby. K inej žiadosti TRENDU, ktorá mu bola doručená na oficiálnu adresu, si po pár dňoch vypýtalo spresnenie, či sa žiadosť týka ministerstva.

Zdržovaciu stratégiu zvolil aj ďalší rezort, vtedy patriaci SNS: ministerstvo životného prostredia. Pri snahe získať škandalóznu zmluvu o predaji emisií s americkou firmou Interblue Group si úrad najprv predĺžil lehotu s odôvodnením, že s poskytnutím informácie má technické problémy. Na otázku, aké, odpovedal, že komunikačný odbor zmluvou nedisponuje. Úrad bol nakoniec donútený zmluvu zverejniť politickým tlakom. Po približne mesiaci od žiadosti TRENDU.

Absurdity

Podľa infozákona sú úrady povinné zverejňovať aj dokumenty, ktoré súvisia s používaním verejných peňazí. Hoci by aj mali nálepku obchodného tajomstva. TREND koncom septembra požiadal ministerstvo zdravotníctva o zmluvu s firmou Lynx, ktorá vyhrala súťaž na bezpečnostné poradenstvo pri projekte informatizácie zdravotníctva eHealth. Ministerstvo žiadosť odmietlo s poukazom na nesúvisiaci paragraf zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého obstarávateľ nemôže použiť ponuku bez súhlasu uchádzača. No a keďže zmluva je súčasť ponuky, bez súhlasu firmy ju ministerstvo zverejniť nemôže.

Ak by sa malo ministerstvo dôsledne držať tejto argumentácie, potom vlastne nesmelo zverejniť ani názov víťaza tendra, keďže aj ten je súčasť ponuky. Odvolaniu ministerstvo nakoniec vyhovelo a zmluvu poskytlo. No až po vyše mesiaci od žiadosti a dávno po uverejnení článku, ku ktorému TREND zmluvu potreboval. Jeden z úradníkov ministerstva v neformálnom rozhovore priznal, že pokyn nezverejňovať zmluvu prišiel „zhora“. A keby to bolo na ňom, zmluvu redakcia dostane dávno.

Snaha utajovať sa zďaleka netýka len ministerstiev. Svojskú ekvilibristiku pri odmietnutí žiadosti prejavila napríklad Všeobecná zdravotná poisťovňa. TREND si zapýtal zmluvu, na základe ktorej nakupuje kancelárske potreby. Nezverejnili ju s tým, že zmluva sa netýka používania verejných peňazí, ale sa financuje zo správneho fondu, v rámci ktorého môže poisťovňa minúť na réžiu 3,5 percenta vybraného povinného poistného. Najväčšia štátna poisťovňa tak povedala, že do toho, ako efektívne hospodária jej pobočky, občanov nič nie je.

Poskytovaniu informácií sa bránila napríklad i Slovenská agentúra cestovného ruchu (SACR), keď chcel TREND porovnávať projekty, na ktoré úrad priznal peniaze z eurofondov a ktoré zamietol. Práve porovnaním schválených a zamietnutých projektov sa dá zistiť, či európske peniaze smerujú do najlepších projektov. Tento nedostatok malo pôvodne vyriešiť v osobitnom zákone ministerstvo výstavby. Napriek tomu, že mu to prikázala vláda, zmena sa neuskutočnila. Najnovší návrh dokonca počíta s tým, že sa oddiali aj zverejňovanie zoznamu úspešných žiadateľov.

Fantázia úradníkov

Zisťovanie informácií o eurofondoch je dobrý príklad toho, ako sa premiér v Londýne mýlil. Ako nie nezmyselné žiadosti občanov, ale nezmyselné obštrukcie úradov vytvárajú kopec práce.

Keď R. Fico nedávno obvinil predošlú vládu, že pre chyby v čerpaní eurofondov krajina príde o zhruba sto miliónov eur, TREND sa snažil dostať k audítorskej správe Európskej komisie, ktorá sa týkala overovania verejných obstarávaní prác za peniaze EÚ. Identické žiadosti v zmysle infozákona smerovali na ministerstvá financií a výstavby.

Prvé z nich požadovaný dokument poskytlo, hoci v posledný deň zákonnej lehoty. Nájdenie dokumentu a vypracovanie jednovetnej odpovede, že správa je v prílohe, pritom nemohlo trvať viac než pár minút.

Rezort výstavby sa, naopak, musel s odpoveďou natrápiť hodiny. Namiesto jednoduchého zverejnenia dokumentu sa pustil cestou vymýšľania komplikovaných konštrukcií, prečo to nejde. V zákonnej lehote nakoniec odoslal vyše dvojstranový elaborát o tom, že dokument nemožno sprístupniť. Vraj to odporuje právu EÚ. V odôvodnení úradníci okrem iného uviedli, že Európska komisia považuje správu za dôvernú, až dokým sa proces overovania neukončí. V správe sa to naozaj píše. Lenže rezort výstavby zrejme nerátal s tým, že TREND má k dispozícii aj list, v ktorom zástupca komisie pár týždňov predtým slovenským orgánom oznámil, že audit považuje za uzavretý.

Lebo Kaliňák

Porušovaniu zákona o slobodnom prístupe k informáciám veľmi nebráni ani to, že za jeho obchádzanie môže obvodný úrad uložiť pokutu do 1 650 eur alebo trest zákazu činnosti na dva roky. Obvodné úrady mnohým priestupkovým podnetom v oblasti infozákona zvykli vyhovieť. No od roku 2007, teda po zrušení krajských úradov, návrhy často stroskotávajú na úrade ministra Roberta Kaliňáka.

„Rozhodovacia činnosť ministerstva vnútra ako odvolacieho orgánu po zrušení krajských úradov vedie k faktickému znefunkčneniu priestupkového konania vo veci priestupkov na úseku práva na prístup k informáciám,“ myslí si advokát Vladimír Šárnik. Samozrejme, rozhodnutie ministerstva ešte vždy možno napadnúť na súde. Čo je beh na dlhé mesiace s neistým výsledkom.